Christoph Waltz je živým dôkazom, že nikdy nie je neskoro presláviť sa. 66-ročný rodák z Rakúska bol 15 rokov dozadu obyčajným lokálnym hercom. Objavoval sa v televíznych seriáloch ako Komisár Rex, pričom mimo rakúskych hraníc o ňom mal máloktorý divák povedomie. V súčasnosti je charizmatický Viedenčan  dvojnásobným laureátom ceny Akadémie. Mimo dvoch zárezov pod vedením Quentina Tarantina, za ktoré plešatú sošku získal, účinkoval v peckách ako Alita: Battle Angel, bondovkách Spectre, resp. No Time to Die, ako aj Polanskiho Carnage, burtonovke Big Eyes, prípadne The French Dispatch of the Liberty, Kansas Evening Sun Wesa Andersona.

Ani jemu sa však nepodarilo vyvarovať niekoľkým zlým projektom. Veci ako Dead for a Dollar, Downsizing, Rifkin´s Festival, či The Legend of Tarzan neboli prijaté práve s nadšením. A hoci Waltz je prakticky všade minimálne charizmatický a solídny, faktom ostáva, že výsledok filmu alebo seriálu je do značnej miery mimo hercovu kompetenciu. Jeden veľmi dobrý výkon skrátka nemôže zachrániť projekt, ktorý troskotá na mizernom scenári. Práve to je prípad minisérie The Consultant od Amazon Prime.

Firma zaoberajúca sa tvorbou mobilných hier, Compware, zažíva šok. Jej zamestnanci sú svedkami toho, ako je ich CEO zabitý priamo vo svojej kancelárii. Počiatočný pomykov z náhleho brutálneho činu vystrieda neistota, kedy nikto z nich nevie, čo bude s jeho zamestnaním. O chod spoločnosti sa má postarať záhadný Regus Patoff (Christoph Waltz) – konzultant najatý zavraždeným CEO. Jeho metódy sú... špecifické. Jeho cieľom jediné: obrátiť Compware k čo najväčšiemu profitu. Autor herných kódov Craig (Nat Wolff) a asistentka Elaine (Brittany O'Grady) sú z drakonického, maximálne odosobneného Patoffa znepokojení natoľko, až sa rozhodnú sami zistiť, kým vlastne tento enigmatický businessman je.

Waltz je v roli démonicky pôsobiaceho nadriadeného, ktorý je pre cifru navyše v aktívach schopný ísť naozaj ďaleko strhujúci. Kombinácia korporátnej obludy bez chrbtovej kosti s hercovou bezodnou charizmou funguje na výbornú. Wolff herecky primnoho nezaostáva, pričom oplýva určitou sympatiou. To by sme mali pozitíva.

Zvyšok diela je pozliepaný z častí, ktoré buď fungujú na neutrál a plnia účel vaty, alebo vynikajú svojou nedostatočnosťou. Do prvej skupiny patria isté vedľajšie postavy, ktoré rozvetvujú dej a majú za úlohu posúvať zápletku vpred. Avšak scenár, patriaci do skupiny číslo dva, im to neumožňuje. Nejde o prosté márnenie minutážou a prešľapovanie na mieste – hlavný tvorca Tony Basgallop akoby zabúdal doťahovať veci do konca. Postavy a zápletky sa objavujú, len aby po časti-dvoch zmizli bez adekvátneho vysvetlenia. Hlavná linka nevie, či chce byť kritikou pokrytectva a krutosti korporátnej hierarchie alebo mysterióznou hrou s náboženskými motívmi. Obe premisy sa striedajú ako sa to práve tvorcom hodí – bez gradácie, bez štruktúry, ba i len bez originálneho nápadu.

Najhoršie na tom všetkom je, že zatiaľ, čo prvá polovica 8-dielnej minisérie zvláda vo svojich polhodinových epizódach diváka aspoň na daný čas zabaviť, druhej chýbajú esá v rukáve. Celý moment prekvapenia pri nástupe Waltza, demonštrácia jeho charakterových čŕt a znekľudňujúca atmosféra plná otáznikov sa rýchlo unavia, pričom Basgallop a spol. neprichádzajú s rovnocennou náhradou. Či je to posúvanie deja, charakterové oblúky, nejaké to gore (na ktoré tam priestor je), pripadne psychedélia (ktorú tam je cítiť) – nič z toho nie je konzistentné, efektívne, a mnohé je vyslovene nezaujímavé, prípadne kompletne absentuje. Záverečné duo epizód som prakticky pretrpel. A koniec? Ak vás dovtedajších 7 častí neutvrdilo v bezzubosti tohto kúsku, finále je pľuvanec do tváre logiky, narácie i patričného príbehového klimaxu. Prinajlepšom tupé, odfláknuté cliché. Prinajhoršom pi... blbosť.

 ---