28. februára 1993 spustili zložky výkonnej moci operáciu obliehania nehnuteľnosti na vrchu Mount Carmel v blízkosti mesta Waco, Texas. Zmienenou stavbou bol ranč, ktorý si za svoju centrálu zvolila sekta Branch Davidians. Náboženský kult, ktorý veril v blížiaci sa koniec sveta tu podľa dôkazov a svedectiev prechovával rozsiahle množstvo zbraní a munície. Okrem hrozby domáceho terorizmu sa sekta vyznačovala takými „chuťovkami“ ako zneužívanie maloletých, násilná rozluka manželstiev členov sekty, psychologický teror, vymývanie mozgov, či uzatváranie manželstva medzi dospelým a dieťaťom.

Dôvodov na zásah a pacifikáciu členov Branch Davidians, z ktorých jednoznačne najväčšou hrozbou bol ich vodca, David Koresh, bolo tak viac než dosť. Avšak jadrom tejto udalosti a následných početných dokumentárnych i fikcionalizovaných spracovaní nebol ani tak stret zákona a nebezpečného náboženského zoskupenia ako taký. Existuje dôvod, prečo vstúpili spomenuté udalosti do histórie ako tzv. „Waco Massacre“ (masaker vo Waco).

Hoci bola iniciatíva amerických agentúr ATF, HRT a FBI oprávnená a len skutočne neznalec či hlupák by ju mohol ako takú odsúdiť, spôsob prevedenia bol maximálne nešťastný. Nejedná sa iba o ojedinelú chybu v postupe, ktorá by sa dala odbiť povestným „chybička se vloudí“. Celé obliehanie trvajúce 51 dní bolo ukážkovým defilé fundamentálnych exekutívnych zlyhaní, triviálnych lapsusov v komunikácii, ako aj nesúladu jednotlivých zasahujúcich tímov, ktoré pramenili z neochoty potlačiť ego či nahliadnuť na celú vec z odlišnej perspektívy ako svojej vlastnej. Výsledok? 4 mŕtvi agenti. 82 usmrtených členov kultu, vrátane 28 detí...

Presne v takomto duchu interpretuje udalosti nová dokumentárna miniséria, Waco: American Apocalypse. Fakty sú podložené početnými video a audio záznamami priamo z diania. Ich autenticita mrazí, jedná sa o hlavnú devízu projektu, keďže tieto zábery ešte neboli nikdy predtým zverejnené. Nanešťastie vás popri nich zaujme máločo.

Počas všetkých troch dielov sú autentické záznamy z obliehania prekladané výpoveďami priamych účastníkov. Svoje slovo dostanú agenti všetkých výkonných celkov, bývalí členovia kultu, ich rodinní príslušníci, či novinári. Ich svedectvá prinášajú podnet na polemiku. Padajú (priamo a nepriamo) vzájomné obvinenia a ukazovanie prstom na domnelého vinníka. Kto strieľal pri úvodnej operácii ako prvý? Kto v poslednom dni, ktorý spečatil životy takmer deviatich desiatok ľudí, založil požiar? Tieto otázky sú dodnes v korelácii s národnou americkou tragédiou najfrekventovanejšie. A stále na nich nepoznáme definitívnu odpoveď. To som ale ako divák od dokumentu ani nečakal, lne keby sa k už známym súvislostiam postavili o niečo dravejšie...

Mňa mrzí, že tu nikto nešiel do rozhovorov s účastníkmi naplno. Vlastne to nie sú rozhovory, iba monológy. Áno, dokument by určite mal dať dostatočný priestor všetkým stranám, nech sa slobodne a v plnom rozsahu vyjadria. Avšak vyjadrenia prinášajú nové otázky, ktoré je žiadúce ak nie zodpovedať, tak aspoň položiť a dopytovať sa odpovede. Tvorcovia sú v práci so svedkami príliš pasívni. Táto pasivita sa tiahne celou trilógiou. Divák sa napokon neubráni dojmu, že čakal viac, že je to celé akési sterilné. Prvotné omráčenie vyvolané onými autentickými zábermi tak vydrží maximálne do druhého dielu. Ten sa venuje Koreshovej minulosti a vzostupu do čela sekty, avšak aj táto anabáza nesie rukopis fádnosti a voľno-chodu. Tretí diel potom už dopozeráte iba „z povinnosti“. Práve v ňom by človek čakal, že tvorcovia kopnú do vrtule a dočkáme sa pojatia alebo informácií, ktoré sme ešte nevideli a nevedeli. A ono nič.

---

Autor: Róbert Humeník
Foto: Netflix