Rianovi Johnsonovi sa v detektívnom rybníčku evidentne páči. Jeho autorský hlad po riešení zločinov a svojských vyšetrovateľoch neukojila ani filmová séria Knives Out a spomenúť treba aj skvelý a často prehliadaný Brick s Josephom Gordonom-Levittom. Z celovečerného formátu sa kontroverzný tvorca presunul na malú obrazovku. 

Poker Face stanice Peacock sa točí okolo svojráznej Charlie. Hosteska kasína si zo života ťažkú hlavu nerobí. Veci neberie dvakrát vážne, jej snom nie je domček na predmestí s bielym latkovým plotom a existenciu odľahčuje humorom. Scenáristi postavu ozvláštňujú talentom vždy a za každých okolností odhaliť vyslovenú lož. To zapríčinilo jej nízke životné vyhliadky. Charlie to ešte netuší, avšak bude horšie, a práve jej takmer nadprirodzená vloha sa jej neraz zíde.

Nejeden web prirovnáva Poker Face k fazóne klasík ako Columbo. Zaujímavý a dedukčne zdatný vyšetrovateľ prichádza na scénu a skrz neustále sliedenie a rýpanie sa dopátra k odhaleniu páchateľa. Divákom je ale páchateľ známy už od prvých minút, pretože pri Columbovi a jemu podobných nám tvorcovia ukážu celý majstrovský plán kriminálnika a až následne začína detektívna práca. S novým dielom prichádza nový prípad, bez nadväznosti na predošlé dianie. Tento postup sa dá prakticky jedna k jednej aplikovať na Poker Face. Zločiny sú tu epizodické, páchateľ, prevedenie a motív vopred známi. Charlie je dostatočne osobitou persónou, aby okolo seba vytvorila auru diváckeho lákadla. Dokonca ako v Columbovi – i v Johnsonovom svete má dopravný prostriedok charakter ikony, s ktorou si ho môže sledujúci následne spojovať.

Rozdielom je, že tuná sa prípady síce riešia epizódne, ibaže je dej rámovaný hlavnou linkou, ktorá sa tiahne celou radou. Klasický vzorec s ľahkou inováciou. Neznie to zle, že? Bohužiaľ, hlavná linka sa 2. a 3. epizódu posúva minimálne. To zamrzí.

Natasha Lyonne je v centrálnej roli „detektívky z donútenia“ excelentná. Jej prítomnosť na scéne je citeľná, diváka baví jej miestami hravá interakcia s postavami – a to ako pri sliedení za pravdou, tak v situáciách, ktoré dokresľujú jej charakter. Vrchnou devízou hereckého prejavu hlavnej hviezdy je osobitý hlas. Chraplák hrubší než Janis Joplin je herečkiným poznávacím znamením a počuť ho v rôznych intonáciách a melódiách je esteticky mimoriadne potešujúce. Herecky je na tom veľmi dobre i zvyšok osadenstva. Prvý diel si pre seba kradne Adrien Brody. Dialógy Lyonne a laureáta Oscara za Pianistu ošetril Johnson fantasticky. Sú to práve výmeny replík tejto dvojice, vďaka ktorým je úvodná expozícia dravá, svižná a hravá.

Johnson a spol. sa nehrajú iba s replikami, ktoré by v dobrej detektívke mali patriť k hlavným lákadlám. Dočkáme sa prehodenej chronológie, pričom sa menia aj naratívne pohľady. To všetko je v premiérovej časti dôvodom na radosť a strmé očakávania smerom k nasledujúcim kapitolám. Tam už spočiatku dobre namazané kolieska krimisérie začínajú škrípať...

Kvalita riešených zločinov má klesavú tendenciu. Na všetkých frontoch. Postup pri pátraní, detaily, ktoré Charlie privedú na správnu stopu, či záverečná konfrontácia pri odhalení... Epizóda 2 ani 3 sa tej prvej v žiadnom smere nevyrovná. Obe pôsobia ako priemerná až ľahko nadpriemerná časť priemernej detektívnej kriminálky. Aj keď je tretí diel na tom o niečo lepšie ako pre mňa tak trochu zanedbaný druhý, mám s ním najväčší scenáristický problém. Rozhodnutie, ktoré priamo zapríčiní smrť obete je amatérske a hanebne vycucané z prsta. Neviem, či si chcel Johnson nakloniť divákov jednej z hlasných sociálnych skupín alebo to myslel absolútne vážne. Tak ako tak, je to na tzv. „face-palm“. Niečo také by som čakal od paródie na štýl Naked Gun.

Aspoň, že s charakterovým oblúkom hlavnej postavy pracujú tvorcovia solídne. Charlie sa musí presúvať z miesta na miesto, neupozorňovať na seba a žiť životom nomáda. Skrz náhodné interakcie s postavami sa tomuto životnému štýlu postupne učí a prispôsobuje. Z troch základných pilierov projektu (hlavná zápletka – jednotlivé zločiny – vývoj a cesta protagonistu) je tento definitívne skonštruovaný z najodolnejšieho materiálu. Prinajmenšom nateraz.

Technickej stránke nemám čo vytknúť. Žiadne lapsusy či nepodarené snahy o umeleckú inováciu sa nedejú. Dostávame fundované remeslo, ktoré drží pokope a spĺňa svoj účel.