Tvorcovia Akiva Goldsman a Todd Graff nám pod záštitou AppleTV+ prinášajú novinku The Crowded Room. V nej sa zoznamujeme s Dannym Sullivanom (Tom Holland). Stredoškolský outsider s minimom kamarátov a problematickým otčimom sa bezcieľne pretĺka tínedžerským životom. Jeho cesta ho dovedie do bodu, kedy sa zúčastní a následne je obvinený zo streľby na verejnosti a zranenia dvoch osôb. Čo všetko sa v Dannyho živote muselo udiať, že veci vyústili v tak radikálne crescendo?

Pútavý úvod, ktorý diváka bez problémov vtiahne do deja nastoľuje mnoho otázok: kto je Danny Sullivan? Prečo sa rozhodol strieľať na iného človeka? Kde je žena, ktorá s ním útok spáchala? Akú rolu v tomto rozhodnutí, ktoré poznačí niekoľko životov už natrvalo zohrali ľudia v mladíkovom okolí? Hoci treba zohľadniť, že je možné momentálne pozrieť si iba 4 časti z celkových 10, scenáru už je čo vyčítať. Fakt, že všetky uvedené otázky ostávajú aj po takmer polovici seriálu nezodpovedané, resp. odpovede, ktoré sme dostali vedú maximálne k čiastočným odhaleniam hlavnej pointy, je samozrejme v tomto štádiu v poriadku. Čo mi osobne vadí je, že ani s tými čiastkovými vysvetleniami a zárodkom na budúce dejové oblúky a prípadné twisty si scenáristi neporadili dvakrát zručne.

Goldsman je preverený tvorca. Na konte má scenáre k The Client, Time to Kill, A Beautiful Mind, I, Robot, či Cinderella Man. Na druhú stranu stál za scenármi k Batman Forever, Winter´s Tale a The Dark Tower. Napriek očividnej nekonzistencii má za opaskom tak početné skúsenosti, že mu načrtnutie charakterov a dejová kostra nerobia najmenšie komplikácie.

Predstavenie hlavnej postavy ako aj vedľajších charakterov je jednak efektné, ale taktiež organické. Pilotný diel má skoro hodinu a nikam sa neponáhľa. Stret policajtky (Amanda Seyfried) so zadržaným Dannym vo výsluchovej miestnosti funguje ako základ rámovania celého príbehu. Následné dianie potom preskakuje medzi rozhovorom týchto dvoch postáv a Dannyho rozprávaním, čo ho prinútilo/doviedlo až k dôvodu jeho zatknutia. Zatiaľ, čo premiérová časť končí s patričným navnadením diváka, ktorý chce následne okamžite vidieť viac, ďalšie trio túto natešenosť schladzuje.

Tu sa dostávam k avizovanej výčitke. Každý, kto má čo-to napozerané, prípadne sa aspoň trochu nad predmetom sledovania zamýšľa, veľmi ľahko dôjde k hypotéze ohľadom ústrednej pointy. Tentoraz nemám namysli drobné náznaky, ktoré si mnohí z nás uvedomia až spätne, vidiac ich v koláži počas toho, ako sa na obrazovke odhaľuje celá pravda. Nie, ja hovorím o do očí bijúcich nelogickostiach a priveľmi pohodlných ignoranciách v rámci deja. Vďaka nim sa vám pred očami okamžite vynorí ponúkaná hlavná idea. Teraz ostávajú dve možnosti: tvorcovia nám ju s pribúdajúcimi scénami buď to vyvrátia alebo potvrdia. Ak nám ju vyvrátia, sú hlúpi. Prečo? Ak všetky tie nezrovnalosti nemali k ničomu viesť, tvorcovia si o nich buď neboli vedomí (hlúpy scenár) alebo o nich vedeli, avšak im to bolo jedno (hlúpy prístup). Ak nám našu hypotézu ale potvrdia, tak sú na tom profesijne lepšie. O niečo. V takom prípade aspoň Goldsman a spol. vedeli, čo robia a prečo to tak robia, čo dvíha výsledok do priemeru. A to preto, lebo tento špecifický scenáristický tróp sme videli ja i vy už veľakrát - a veľakrát bol podaný lepšie. Vzhľadom na to, že je The Crowded Room, hoci veľmi voľne, inšpirovaný reálnymi udalosťami (resp. non-fiction románom Daniela Keyesa, napísaného na základe týchto udalostí) je takmer istá možnosť číslo 2. Ak vás teda premisa seriálu nezaujala, prípadne vám nevadia spoilery, kľudne si niečo zistite o prípade Billyho  Milligana.

Hereckým ani technickým aspektom niet čo vyčítať. Holland v roli exceluje, jedná sa o jednu z jeho, ak nie najlepších, tak určite najzaujímavejších polôh. Zasadenie do New Yorku druhej polovice 70. rokov je vizuálne presvedčivé vďaka podarenej výprave. Zo spoločnosti cítiť stále pretrvávajúcu, no už pomaly končiacu vlnu hippies, vidieť dobové americké autá, telefónne búdky na každom rohu a dokonca i prvé zavedené bankomaty. Navyše sú jednotlivé scény pútavo nasnímané. Kamera využíva širokú škálu uhlov a sklonov, ako i občas naozaj dych-berúcu (či skľučujúcu, záleží na vás) kompozíciu záberu. Priemerná substancia je tak zabelená do nadpriemerného hávu.