Som toho názoru, že využiť trademark zavedenej, úspešnej značky na zaistenie rentability a sukcesu je síce komerčne logické, no znepokojivé. Ak sa navyše ukáže, že tvorcovia nemajú v rukáve naozaj nič iné ako stávku na nostalgiu z výpredaja (tie isté reálie v citeľne ošúchanejšom prevedení), vyslovene ma to štve. Tiež som toho názoru, že najlepšími zárezmi Jamesa Camerona sú Titanic a True Lies. Viete si teda asi predstaviť, s akou opatrnosťou som k pozretiu pilota seriálového remakeu druhého uvedeného pristupoval.

V prvom rade treba hneď vypichnúť, že True Lies od CBS nie je sračkou. Produkcia v úvodnom diele nie je tak tragická, aby sa z nej dalo výživne uťahovať. Herci nie sú na facku, scenár vám netlačí dolu krkom súčasné televízne/filmové trendy silno ovplyvnené sociálnym status quo. Dej nie je pritiahnutý za vlasy o nič viac ako ľubovoľný poctivý špionážny akčňák z deväťdesiatok. Hlavný, a v podstate jediný problém je, že celý tento pokus ťažiť z aury kultovky je nudný.

Dej nijako zásadne nevaríruje hlavnú zápletku pôvodného titulu. Harry Tasker (Steve Howey) je v očiach rodiny predajca počítačových systémov pre poisťovacie spoločnosti: nudný, všedný, nezaujímavý. V skutočnosti sa jedná o super-špióna, ktorý so svojim tímom cestuje po svete a chráni ľudstvo od tých najväčších hrozieb. Manželka Helen (Ginger Gonzaga) je Harryho neustálou absenciou a stereotypným správaním deprimovaná. Táto vyhasínajúca vzťahová iskra vedie k jej odhaleniu Harryho pravého zamestnania. Na jednej strane je šokovaná a zronená, že jej niečo také dokázal po celý čas tajiť. Na stranu druhú ju latentná adrenalínová stránka manželskej polovičky priťahuje... blah, blah, blah... Vôbec na tom vlastne nezáleží. To, čo dokázal Cameron vo svojom projekte premeniť na jeden z historicky najlepších akčných kúskov, ktorý fungoval aj v rovine komediálnej, romantickej, či rodinnej, hlavný tvorca série Matt Nix pochováva pod ťarchou tuctovej televíznej pásovej výroby.

Divák má pri sledovaní 40-minútovej premiérovej časti pocit akoby sa vrátil v čase. Sme niekde v roku 2005. Obrazovky plnia CSI kriminálky, NCIS a ich kópie. Diely majú spravidla 42 minút, sezóny potom 22 dielov. Skrátka temný, lacný vek televízie. Regresia – to by mali producenti lepiť na promo materiál True Lies.  Akčné scény, snímanie ktorých mal asi na starosti alkoholik s abstinenčnými príznakmi, sú nenápadité a bez chuti. Nezapamätáte si z nich nič, vašu myseľ bude okupovať nuda, ktorú zvukovo stelesní zívanie. Nepomáha ani fakt, že počas všetkých troch akčných vložiek hrá generická noise-rocková hudba. Tá mala výsledku asi dodať gule, miesto toho podtrhla zameniteľnosť sledovaného.

Vtipnosť tu-a-tam vykukuje spoza rohu, no jediný okamih, ktorý ma (ako cat-person) reálne bavil bola genealógia mačiek. Inak ticho ako keď Arnie vyplienil ostrov v Commando. Nič. Omar Benson Miller ako Harryho IT side-kick sa síce snaží hláškovať, avšak skôr než Eddieho Murphyho, eventuálne Martina Lawrencea, pripomína zľahka utlmeného Kevina Harta.

Keď som už načal hereckú stránku, treba zdôrazniť, že Steve Howey nie je Arnold Schwarzenegger. Je vidieť, že tvorcovia sa snažili nájsť podobný fyzický typ. Howey má ostrú, hranatú čeľusť i zrnité tvárové črty. I účesom sa snaží evokovať Arnieho. Charizmu a hravosť si však zrejme zabudol v maskérni. A zatiaľ, čo Steve Howey nie je „Rakúsky Dub“, Ginger Gonzaga naozaj nie je Jamie Lee Curtis. Hoci sa dosť usiluje - ako ona, tak scenáristi. Márne. Generálnu zbytočnosť a bezodnú prázdnotu tohto chcípáckého pokusu o „rychlý prachy“ podtrháva umelo akcelerovaný dej. V úvodnom diele sa toho stane toľko a tak promptne, až to nemá žiaden ťah na bránku. Paradoxnosť situácie je nadmieru jasná po tom, čo si uvedomíte, že jednou z hlavných výhod seriálov obecne je, že majú k dispozícii násobne viac minutáže. Nemajú potrebu sa teda nikam ponáhľať. Paradox sa následne vyvinie do „meta paradoxu“, kedy si uvedomíte, že napriek zhusteniu diania má 40 minút pocitovú hodnotu minimálne 2 hodín. Strata času.

---