Sylvester Stallone. Meno, ktoré pozná každý, od tínedžerov po vašu babičku. „Italian Stallion“ má za sebou polstoročia hviezdnej kariéry, pričom nikdy nestvárnil hlavnú rolu v TV projekte. Až doteraz. Expert na chlapské materiály a neowestern (a po Ryanovi Murphym druhý najväčší televízny workoholik), Taylor Sheridan, obsadil „Rockyho“ do novinky Tulsa King. Po prostredí majestátnych rančov Yellowstone a rodinne vedenej väznici v Mayor of Kingstown si Sheridan posvietil na gangsterov.

Dwight „The General“ Manfredi (Stallone) je po 25 rokoch prepustený na slobodu. Svoju vernosť kriminálnej organizácii dokázal držaním jazyka za zubami, je tak prirodzené, že očakáva od svojho šéfa adekvátne ocenenie. Časy sa však menia. Hlava rodiny Invernizzi, Pete (A.C. Peterson), chradne a na jeho miesto si pomaly, ale isto brúsi zuby jeho horkokrvný syn, Chickie (Domenick Lombardozzi). Pod vplyvom okolností sa Dwight namiesto vytúženej odmeny dočká skôr vyhnanstva. Jeho osoba je vyslaná do nového teritória. Jeho úloha je jasná - podmaniť si mesto Tulsa a pravidelne posielať šéfom do New Yorku profit. A hoci je Dwight stará škola, ktorá sa dokáže obracať a dostávať z prekérnych situácií, veci sa skomplikujú.

Seriál značne ťaží z neokukaného prostredia. Jedným zo Sheridanových trademarkov je schopnosť predať atmosféru zapadákova. Ukázal to v spomínanom Yellowstone (Montana), rovnako tak vo Wind River (Wyoming). Ukazuje to aj v prípade Tulsy v Oklahome. Svojou atmosférou a genius loci projekt pripomína rurálnosť Sons of Anarchy, Justified, či Banshee. Poctivé, nekompromisné malomestské prostredie.

Stallone si rolu tvrdého kápa užíva. Stvárnenie životom ošľahaného zločinca, ktorý síce nerešpektuje zavedené sociálne normy, nepostráda však vlastné princípy a zmysel pre česť mu ide od ruky. Dalo sa to očakávať. Človek popri všetkých tých Expendables a Rambo pokračovaniach poľahky zabudne, že Sly je veľmi slušný herec. Napriek handicapu v podobe ochrnutej polovice tváre nechýba jeho mimike živočíšnosť a patričné emócie. Jeho výkonu samozrejme markantne napomáha fakt, že akčná ikona má aj vo veku 76 rokov pevnú, osvalenú postavu a slušnú kondičku, akú mu môžu závidieť aj tridsiatnici. To sa pri postavách drsniakov vždy zíde. Okrem scén, kedy preukazuje svoju macho auru sa dostavia dojemné scény pri pokuse zblížiť sa s dcérou a vnúčatami, či vnútorná rozorvanosť ohľadom duchov minulosti.

Popri hlavnej hviezde sa diváci môžu tešiť na menej známe, no nemenej kompetentné herecké persóny. V obsadení nájdeme Garretta Hedlunda, Martina Starra alebo veterána Barryho Corbina. Luxusne slizkého záporáka stvárni Ritchie Coster, Stalloneho amantku  Andrea Savage a jeho pravú ruku a šoféra Jay Will. Sheridan a spol. vsadili na neznáme tváre patriace presným a schopným aktérom.

Z ohľadom na to, že sa jedná o úvodnú sezónu prižmurujem oko nad slabším scenárom. Aj legendy najväčšieho kalibru ako Breaking Bad mali rozbeh pod hranicou najvyššej akosti. Muchy Tulsa King nájdeme v priveľmi akcelerovanom deji. Epizódy majú okolo 35 minút, takže sa stále niečo deje, na druhú stranu by bolo lepšie dať dianiu a doznievaniu udalostí viac priestoru, nech to celé nepôsobí priveľmi kondenzovane. Väčšou muchou je uveriteľnosť. Príkladom šušťania scenáristického hárku sú najmä prvé dve epizódy. Dwight si až prirýchlo a príliš jednoducho rozbehne svoje polo-legálne impérium. Odpor je minimálny a v trochu realistickejšom svete by skončil v putách ešte pred nábehom záverečných titulkov druhej časti. Milostný románik Dwighta a postavy Andrei Savage taktiež pôsobí ako šitý horúcou ihlou. Tu sa ukáže svetlá stránka zrýchleného deja. Príbeh sa posúva vpred svižne a rozvetvuje sa dostatočne interesantne na to, aby sledujúci prehnane neuvažoval, na akých vratkých základoch je to celé postavené.

A potom je tu akcia. Tulsa King nie je a priori akčným seriálom. Podobne ako predošlé Sheridanove záležitosti, aj tu hrá prvé husle charizmatický protagonista s komplexným charakterom, kriminálne podhubie, rodinná dráma, prípadne nekompromisné prostredie tak trochu na periférii modernej spoločnosti. Keď sa ale dostane na bitky, kosti praskajú. Prestrelky sú hlasné a priamočiare. Brutalita nie je nezmyselne bezuzdná, ani sa zbabelo nekrotí. Ide takpovediac o krvavú čerešničku na torte.

---

Autor: Róbert Humeník
Foto: Paramount